Nahliadni do života vlkov

Popri medveďoch sú vlky asi najobávanejšími šelmami našich hôr. Nečudo - veď sme boli odchovaní na rozprávkach o Červenej čiapočke, Siedmich kozliatkach, Troch prasiatkach… Sú ale vlky naozaj také nebezpečné? Vyspovedali sme odborníka na šelmy a zhromaždili zaujímavé fakty zo života vlkov, ktoré ti ponúknu nový pohľad na tieto tajomné tvory.

V tomto článku sa dočítaš aké vlastne vlky sú, ako sa zachovať pri stretnutí s vlkom vo voľnej prírode, ale aj o dlhovekom vzťahu človeka a vlka a o ich sociálnom živote vo svorkách, ktoré sú podobné ľudským rodinám.

Vĺča

Veľká šelma s rešpektom pred ľuďmi

Napriek všetkým poverám sú vlky prekvapivo bojazlivé zvieratá. Podľa odborníka by pre nás stretnutie s vlkom malo predstavovať skôr nezabudnuteľný zážitok, ako vyvolávať strach či obavy. “Vlk nevníma človeka ako potenciálnu korisť. Ide o veľmi plachého živočícha, ktorý sa človeku snaží vyhnúť v najvyššej možnej miere.,” konštatuje Michal Haring zo Štátnej ochrany prírody a dodáva: “Na Slovensku nebol doposiaľ zaznamenaný žiadny prípad útoku vlka na človeka.”

Čo ak stretnem vlka?

Ak sa náhodou dostaneš do kontaktu s vlkom, ochranár Haring radí zachovať pokoj. “V prípade náhodného stretnutia odporúčam vlka v tichosti pozorovať, neplašiť, a počkať kým sám odíde. Ak by sa turisti napriek tomu cítili ohrození, stačí akýkoľvek zvukový prejav - prehovoriť, zapískať, zatlieskať a vlk určite utečie,” vysvetľuje Haring.

Jediný prípad, v ktorom pre nás vlk môže byť nebezpečný je, ak má besnotu. Vtedy stráca plachosť. V posledných rokoch však na našom území nebol zaznamenaný žiadny výskyt besnoty.

Vlk na fotopasci

Vlky sú veľmi plaché zvieratá. Stretnutia s nimi vo voľnej prírode sú zriedkavé. Tento vzácny záber je z fotopasce.

Aj keď sú vlky u nás rozšírené takmer vo všetkých pohoriach, šanca na stretnutie s nimi je mizivá. Majú totiž výborný čuch - v dobrých podmienkach dokážu zachytiť pach až na vzdialenosť troch kilometrov. A keď zavetria človeka, spoľahlivo sa mu vyhnú.

Vlky sa nás pravdepodobne boja viac ako my ich. Strach z ľudí majú v sebe silno zakorenený najmä kvôli prenasledovaniu v minulosti - posledných pár storočí sme ich totiž na našom území masívne zabíjali.

Prečo sa nás vlky boja

“Vojna” s vlkmi sa začala niekedy v 14. storočí po rozšírení pastierstva do horských oblastí (Valašská kolonizácia). Škody, ktoré vlky spôsobovali na stádach predstavovali pre ľudí vážny problém - prichádzali o hlavný zdroj obživy. Zároveň sa v tom čase u nás šírilo kresťanstvo, ktoré zobrazovalo vlka ako symbol diabla, ktorý sa snaží zmocniť božieho stáda. Vlky sa tak postupne stali našimi úhlavnými nepriateľmi, a začali sme ich loviť.

Lapačka vlkov v obci Žiar

Lapačka vlkov v obci Žiar

Spôsoby lovu boli často drastické. Používali sa železné pasce, vlky sa chytali do sietí a ubíjali kyjakmi, trávili sa strychnínom, a zabíjali sa aj vĺčatá v brlohoch. Toto všetko bolo považované za hrdinstvo. V dedinách po celom Slovensku existovali ľudia, ktorí sa lovom vlkov živili - volali sa vlkobijci, alebo vlčiari. Za každého uloveného vlka štát ešte v 60-tych rokoch minulého storočia vyplácal finančné odmeny.

Erby liptovských dedín

Erby liptovských dedín

Kvôli tomuto intenzívnemu zabíjaniu vlky na našom území niekoľkokrát takmer úplne vyhynuli. Na lepšie časy im začalo svitať v 70-tych rokoch, keď získali čiastočnú ochranu. Legálne ich bolo možné loviť len od novembra do polovice januára, a to v každoročne stanovenom počte. Veľká zmena však nastala práve tento rok (2021) - vlk bol vyhlásený za celoročne chránené zviera, a teda sa nesmie loviť vôbec

Nenahraditeľné pre prírodu

Aj keď sú pre nás vlky takmer neviditeľné, ich prítomnosť sa v prírode prejavuje všade. Súčasné vedecké štúdie potvrdzujú, že vlky sú veľmi dôležité pre nastolenia a zachovanie rovnováhy v celom ekosystéme.

Potvrdil to známy experiment z Yellowstonského národného parku v USA (1). Tu sa ukázalo, že keď v ekosystéme nežili vlky, bylinožravce (jelene, bizóny) nemali predátora. Počet bylinožravcov narastal a veľké čriedy jeleňov a bizónov spásli a zničili všetku vegetáciu, čo nakoniec viedlo k ich podvýžive a vysokej chorobnosti.

Naopak, keď sa do Yellowstonu vrátili vlky, počet bylinožravcov klesol, a pohybovali sa v menších čriedach. Vegetácia sa postupne obnovila, a aj zdravotný stav jeleňov sa zlepšil vďaka dostatku potravy a prirodzenému odstráneniu chorých jedincov. Obnovili sa aj porasty na brehoch riek, vďaka čomu vzrástol počet bobrov, ktoré zas vytvorili lepšie podmienky pre život rýb. Vlky teda spustili celý reťazec reakcií - obnovili rovnováhu ekosystému, a zabezpečili jeho rozmanitosť.

Výskyt vlka a diviačieho moru ošípaných

Výskyt vlka a diviačieho moru ošípaných

Podobný príklad máme aj na Slovensku. V 90-tych rokoch tu bol realizovaný výskum ohľadom diviačieho moru ošípaných. Ukázalo sa, že v oblastiach kde žijú vlky, sa diviačí mor nevyskytoval. Ak sa aj vyskytol, tak len jeden krát a potom opäť zmizol (2). Vlky dokážu choré jedince spoľahlivo nájsť a uloviť, a tým zastaviť šírenie moru.

Dalo by sa povedať, že vlky sú v divokej prírode nenahraditeľné a môžme byť radi, že ich na Slovensku stále máme.

Zo života svorky

Ako to vyzerá vo vlčej svorke? Podobne ako v ľudskej rodine! Svorka má obyčajne 6-15 členov - sú to mama a otec, tzv. alfa pár, a ich deti - vĺčatá. Súčasťou niektorých svoriek sú aj strýkovia a tety, prípadne staršie vlky. Vo svorke panuje prísna hierarchia - posledné slovo má vždy alfa pár, no mladé vlky medzi sebou súťažia o postavenie vo svorke. Je to pre nich životne dôležité, pretože k potrave sa dostane prvý ten, kto je v hierarchii vyššie, a ten má potom aj väčšiu šancu prežiť v čase núdze. Vĺčatá zostávajú s rodičmi obyčajne dva roky, pretože toľko trvá kým sa naučia loviť a dospejú.

Vlčica

Keď sa členovia svorky potrebujú nájsť, zavýjajú na seba. Každý vlk má jedinečný zvuk vytia, podľa ktorého je rozpoznateľný. Zavýjanie je aj spôsobom komunikácie medzi jednotlivými svorkami - vymedzujú si tak svoje teritórium.

Vlčie teritórium

Jedným z dôvodov, prečo je ťažké stretnúť vlky, je práve veľkosť ich teritória. V našich podmienkach môže byť bežne veľké 150 - 200 km2. Dôvodom pre takto veľké teritórium je najmä dostatok potravy - v rozľahlom území žije dosť jeleňov a diviakov na to, aby sa uživila celá svorka a zároveň neohrozila populácia koristi. Keď vlky idú na lov, sú schopné prejsť za jednu noc desiatky kilometrov.

To je aj dôvod, prečo je ťažké určiť ich počet. Momentálne sa populácia vlka na Slovensku odhaduje na okolo 700 jedincov. Treba však poznamenať, že tento údaj vychádza zo štatistík, ktoré sa získavajú pozorovaním, čo znamená, že môže byť nepresný. Kvôli putovaniu vlkov sa môže ľahko stať, že sa jedna svorka započíta v niekoľkých poľovných revíroch naraz, a výsledné číslo je preto pravdepodobne nadhodnotené. Presnejšie údaje o populácii vlkov na Slovensku by mala poskytnúť práve prebiehajúca genetická analýza.

Zaujímavosti z histórie

  • Pre praveké lovecké spoločenstvá boli vlky vzorom - svoj lov organizovali rovnako ako vlčie svorky. (3)
  • V stredoveku, ešte pred príchodom kresťanstva, boli vlky na našom území uctievané. Verilo sa, že majú tajomnú silu, a symbolizovali nezraniteľnosť. (3)
  • Vlky vo včasnom stredoveku nepatrili medzi lovnú zver z duchovných príčin. (3)
  • Bežné slovenské mená ešte v 13. storočí boli napríklad Vlkoslav, Vlčan, Vlkas, Vlko. Nositeľ vlčieho mena mal získať moc a odvahu. (3)

Po stopách vlkov v Západných Tatrách

Ak sa chceš dozvedieť viac o tom ako vlky žijú, v čom sú nám podobné, alebo ako nájsť známky ich života, vydaj sa na náučný chodník Po stopách vlkov, ktorý ťa prevedie teritóriom vlčej svorky v Západných Tatrách. Okrem zaujímavých informácií si vychutnáš krásne výhľady na túre z Bobroveckej Vápenice do Sedla Predúvratie!

Zobraziť náučný chodník

Článok pre teba napísala

Lea Kurpasová

Lea sa venuje tvorbe digitálnych náučných chodníkov v prírode pre mobilnú aplikáciu Lesmír. Informácie do tohto článku zozbierala počas tvorby náučného obsahu pre chodník Po stopách vlkov, na ktorom spolupracovala so slovenskými ekológmi a ochranármi.